Možno použiť dosky z prírodného kameňa hrubé 5-6 cm. K zeleni trávnika je najvhodnejší pieskovo žltá alebo okrová farba. Prírodné dlaždice by mali mať z hľadiska bezpečnosti za mokra zdrsnený povrch. Medzery u nich majú byť čo najmenšie. Cestu je potrebné vyspádovať a na okraje dať dosky väčšie.
Najkrajšie môžu byť práve tie najmenej používané cestičky, kde do škár medzi kameňmi či dlaždicami môžeme vysádzať niektoré druhy nízkych plazivých skalničiek. Tie znesú aj zošliapnutie a navyše nám takáto cesta nedá príliš veľa práce pri údržbe.
Ani pri záhradných komunikáciách nesmieme zabudnúť na požiadavku zachovania ich spádu, či už pozdĺžneho, čí priečneho. V rovine má mať cesta od stredu na obe strany priečny spád. Voda stekajúca po ceste nemá vytvárať kaluže.
Pri výbere dlažby či obkladových plôch okolo bazénov bude tiež dôležité zvoliť správne vlastnosti dlažby.
Najmä pre vonkajšie bazény treba vyberať nielen obklady estetické, ale aj praktické, bezpečné a odolné.
Dlažba okolo bazéna by mala tiež spĺňať vlastnosti ako je protišmykovosť, odolnosť a mrazuvzdornosť. Obklady by tiež mali byť minimálne nasiakavé.
Do trávnatých plôch môžeme umiestniť šlapáky. Tie nám umožnia prejsť aj za dažďa bez toho aby sme sa namočili. Šlapáky môžu byť nepravidelné z prírodných materiálov alebo z betónových dlaždíc rôznych rozmerov. Šlapáky alebo dlaždice by mali mať taký rozmer, aby sa na ne pohodlne vošla noha. Stredy jednotlivých dlaždíc umiestňujeme od seba tak, aby boli vzdialené maximálne 65 cm. Povrch šľapákov nemá byť umiestnený vyššie ani nižšie, než je trávnik, aby sa dal dobre kosiť. Pokiaľ budú šlapáky nižšie, časom sa na ne začne nahrňovať zemina a začnú tiež zarastať trávou.
Voľba materiálu na cesty a chodníky v záhrade závisí na materiáloch už v záhrade použitých, ale tiež na prácnosti, či dostupnosti týchto materiálov. Nemožno však zabudnúť ani na hľadisko estetické. Cesty môžu byť z piesku, betónu, tehál, asfaltu, drevených klátov, dlažby alebo mozaiky.