Pre najviac používanú cestu siahneme po kameni s hrubo štruktúrovaným povrchom (žula, rula, vápenec, pieskovec), pričom žula je najtrvanlivejšia. Možno ju upravovať, dobre z nej steká dažďová voda a je mrazuvzdorná. Preferujete žulové dlažobné kocky, potom neurobíte, chybu, keď ich skombinujete s tehlou alebo veľkými šlapákmi.
K zelenému trávniku sa zase hodia pieskovo žlté alebo okrové tóny. Nie je na škodu si pripomenúť, že hlavné cesty vedúce k domu by mali byť širšie (120-150 cm), priame a rovné, so začistenými okrajmi. Ak po nich budeme jazdiť autom, bude rozumné siahnuť po väčších plochých kameňoch a uložiť ich do betónového lôžka.
Inak vystačíme s podkladom zo zhutneného piesku. Užšie cestičky (60-75 cm, medzi záhonmi 40 cm) vedúce záhradou môžu byť kľukatejšie, a plniť tak nielen praktickú, ale aj okrasnú úlohu. Môžu byť dláždené opäť väčšími plochými kusmi, šlapákmi zapustenými do zeme, ktoré na seba nemusia nadväzovať, ale mali by byť jeden od druhého tak ďaleko, aby rešpektovali prirodzenú dĺžku kroku (asi 70 cm).
A pretože budú vystavené celkom veľkej záťaži, vyberáme kamene trvanlivé a odolné, s drsným povrchom (kvôli bezpečnej chôdzi). Šlapáky možno tiež zaliať do betónu, rovnako môžeme postupovať v prípade okruhliakov alebo kamienkov či kamennej drte (tá ale nie je príliš praktická). K orámovaniu ciest a spevnených plôch možno použiť väčšie okrúhliaky.
Pevný povrch budeme potrebovať v najviac zaťažovaných miestach záhrady, napríklad okolo bazénov, u vonkajších terás, pod pergolami, u ohnísk a krbov, skrátka všade tam, kde budeme používať záhradný nábytok. Vybraný materiál by mal ladiť so štýlom a charakterom záhrady, dopĺňať štýl a architektúru domu. Čím pevnejší povrch budeme potrebovať, tým pevnejší musí mať základ, najlepšie betónový.